Vítajte na stránke obce Porúbka


Správne kompostovanie

KOmpostovanie

História obce Porúbka

Porúbka leží v Nízkych Beskydách, v doline Tople, v nadmorskej výške okolo 200 m.

Najstaršia správa o nej je v súpise šarišských domácností. Dokazuje, že dedina existovala najmenej dve desaťročia pred rokom 1427.

V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Porúbka, koreniacom v slovese porúbať. Slovenský názov typologicky patrí k názvom dedín založených na mieste po vyrúbanom lese, kroviskách a pod. usadlíkmi so Šoltýsom podľa zákupného práva (maďarská paralela názvu Vágás, nemecká – hau). Slovenský názov bol jediným názvom tejto dediny od jej vzniku. Táto skutočnosť dokazuje, že dedina vznikla v slovenskom prostredí.

Vzhľadom k jej zemepisnej polohe, názvu pôvodu a vývinu osídlenia najbližšieho okolia možno usúdiť, že Porúbka vznikla okolo polovice 14. storočia na kučínskom majetku.

Porúbka zostala majetkovou súčasťou panstva Kučín a vo vlastníctve šľachticov z Perína aj v 15 storočí. V 16. storočí patrila kráľovi ako súčasť majetkov hradného panstva Šariš. Podľa urbára z roku 1557 sedliacke domácnosti tradične platili zemepánovi daň, odovzdávali kury a vajcia, deviatok z úrody obilia, ale vykonávali aj furmanky, prípadne roboty na majetkových poliach. V Porúbke bol panský mlyn.

Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 17 port, takže Porúbka bola stredne veľkou dedinou. Neskôr časť sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov, iní sa odsťahovali. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanili od 7,7, resp. 6 port, pričom v roku 1567 päť domácnosti hospodárilo na celých a tri na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo 6,6 a 4 želiarske domácnosti. V roku 1600 stálo v sídlisku 10 obývaných poddanských domov.

Po schudobnení a úbytku sedliackych domácností znížil sa aj počte obývaných domov v sídlisku. Koncom 16. storočia bola Porúbka malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.

Stará fotografia

Významné udalosti v Porúbke

1427 - Porúbka ako súčasť panstva Perenyiovcov

1860 - Porúbku postihlo nešťastie. V nedeľu dopoludnia, keď boli ľudia v kostole na svätodušné sviatky, vznikol požiar a obec vyhorela, v obci ostalo len pár domov

1935 - výstavba dreveného mosta cez rieku Topľu ( bol široký 4 m, slúžil na prejazd v jednom prúde vozom alebo menej zaťaženým nákladným autom

1936 - bola zriadená prvá škola

1937 - prvý obchod

15.1. 1945 - bola Porúbka oslobodená a padla do rúk Sovietskej a ČS armády

1955 - obyvatelia začínajú používať na roľnícku prácu stroje a tým si uľahčujú prácu

1958 -  v Porúbke sa zriadila  knižnica

26.10. 1959 - bola v Porúbke prvýkrát zasvietená elektrina

1959 - sa zriadila na križovatke čakáreň na autobus, lebo žiaci a občania cestujúci autobusom sa za zlého počasia nemali kde ukryť

1968 - pre zvýšenie kultúry obec zakúpila aparát pre rozhlas a rozhlasovú linku

1975 - výstavba novej školy

2006 – bol daný do užívania ekumenický kostol s domom nádeje

Miestné názvy

Za obcou na západ strane sú pozemky, ktoré sa volajú Nižná Hura. Od nej na severvýchod sú pozemky Vyšná Hura. Od nej na východ sú pozemky Podstavenčik, smerom od Podstavenčika na sever sú pozemky Nadstavenčik. Na severozápad od Nadstavenčika je Pastvisko za Huru. Za potokom severozápadným smerom od Pastviska sa rozkladajú Zadné LAzy. Od Zadných Lazoch na na J sa rozkladajú Staré Lazy, Predné Lazy a Medzi Doliny. Od Medzidolin na západ sú Feľmačky. Od nich  na juhozápad je Vyšný Lasc. Od neho na juhozápad je Nižný Lasco od Nižného Lasca za potokom na západ strane sú pozemky Dúbrava ( Dúbrava sa volá preto, lebo voľakedy  na tomto mieste bol Dubový les ). Od Dúbravy na juhozápad sú pozemky Dohury Konce. Pozemky nacháczajúce sa za obcou na pravej strane hlavnej cesty vedúcej smerom k obci Nemcovce sa volajú Vyše Valalu. Na juh od Vyše Valalu sú Skladziky, Kriva a pastvisko Pisky. Od Piskov na J sú pozemky Pod Krivu. Za obcou na  juhovýchodnej strane je lúka, ktorá je delenána menšie lúčky medzi miestnych obyvateľov. Po konci lúky je cintorín. Od cintorína na juhozápad pri poľnej ceste sú pozemky Skladziky 2. Smerom na juh pokračujú pozemky nazvané Roveň. Od nich na juhozápad sú Špane , Koncu Záhrad a Koncu Šibeníc. Od pozemkov Špane na juhozápad za potokom sú pozemky Kút, Podkút a Čarnošiny. Od Rovni na J je pastvisko Pisky 2 a Vrbina. Na ľavom brehu Tople sú pozemky Za Topľu. Smerom od týchto pozemkov je Marhanská Hura.

Stavba a zariadenie domov

Väčšina domov v obci bola z dreva, zakrytá slamenou strechou. Niekoľko domov bolo z hlinených valkov a kameňa, zakryté slamenou strechou. Len pár domov bolo postavené z ručne robenej vypálenej tehly zakryté cementovou škrydlicou a pozinkovaným plechom. V predu bola jedna izba, za ňou z polovice predsieň a z druhej polovice letná kuchyňa so šikokým komínom na udenie slaniny. Ďalej bola komora, za ňou maštaľ a tak šopa na krmivo. Ostatné hospodárske stavby bola sypka a stodola z  dreva zakryté  slamenou strechou.                                                                           

Zariadenie izby: v jednom rohu izby severovýchodnej strany v zadu bola pec na pečenie chleba. Pri peci sporák na varenie, v niektorých starších domoch boli pri peci aj kozuby. V ďalšom rohu v predu boli po obidvoch stranách lavice a pred nimi drevený stól. Na druhej strane v rohu bola posteľ. Na povalu okolo steny bola polica na uloženie hrncov. Na druhej strane pri peci stala posteľ alebo dve . Pri viacčlennej rodine boli pre deti postieľky a zasúvali sa pod posteľ. v izbe nebola podlaha len zem vymazaná žltou hlinou. Steny  boli vylepené blatom a vybielene na bielomodro. U niektorých v  izbe bývali až 2 aj 3 rodiny a počet členov domácnosti dosahoval až 10 členov.

Stará fotografia

Obleky a kroje:

Pracovné obleky sa šili výlučne z doma vyrobeného plátna v zime sa nosili - kožuchy bez rukávov, kapce a cez leto sa chodievalo na boso. 
Kroje dievčiny: košele z domáceho plátna, iba rukávy od lakťoch po plece boli z kúpeného paťolatu vysoko škrobené. Ponad lakte v šírke dlaní boli vyšívané golieriky s čiapkou. Lajbliky - vesty boli z kúpeného tovaru a boli vyzdobené strieborno- farebnými golierikmi alebo stužkami na ktorých boli rôznofarebné očká. Sukňa bola od spodu na šírku dlane ozdobená stužkou alebo výšivkou. Na spodný okraj sukne sa našívali čipky. Obuv ku kroju boli v lete topánky a v zime čižmi. Na krku cez plecia sa nosila šatka. Suka boli z kúpeného tovaru.
Kroje pre mládencov: nosili sa biele košele z kúpeného paťolatu. Rukávy ponad päste boli ozdobené čipkou alebo výšivkou. Lajblik - vesta bola z modrého sukna zo spodu podšitá plátnom , z predu a zo zadu bola okrášlená mosadznými gombíkmi v niekoľkých radoch. Nohavice bolia biele z drelichu, utkaného z pamutu. Okolo pasu a z predu až po kolená boli vyšnurkované čiernymi alebo modrými šnúrkami. Na hlavách sa nosil čierny alebo šedý klobúk a za klobúkom pierka alebo kvietok, na nohách čierne čižmy s niklovanými ostrohami. Okolo roku 1630 sa postupne kroje vynechávali. 

Stará fotografia

Pestovanie a chov 

Pestovalo sa najmä: pšenicu, ráž, jačmeň, ovos , zemiaky, kukurica, kapusta, konope - iba v minulosti, mak a repa. Z ovocných stromov sa pestovali: jablone, hrušky, slivky, čerešne orechy. Z lesných stromov v okolí obce sú: dub, buk, breza, olcha, agát, hrab, jedľa, smrek,  borovica, menej líp a vŕb. Chovalo sa: ošípané, sliepky, zajace, kravy, menej kačky a včely. 

Varenie jedla: 

Často sa varila z kapustnej jušky a múky mačanka - omáčka, halušky s kapustou, tvarohom a makom, obľúbeným jedlom boli pirohy s tvarohom, slivkami alebo s lekvárom, zriedka sa varilo mäso. Každodenným  jedlom boli zemiaky ktoré sa pripravovali na rôzny spôsob. Chlieb sa piekol v peci 2x do týždňa v každej domácnosti. 

Škola

Škola v Porúbke spočiatku nebola. Žiaci z Porúbky chodievali do školy do  Hankoviec cez pole ( po ceste 3 km, cez pole menej ), lebo tam boli dve cirkevné školy. Žiaci znášali veľké ťažkosti, chodiť cez pole, za daždivého počasia po zablatenom chodníku a v zime za silného mrazu a fujavice po snehu. Mládež po skončení ZĽŠ ostávala pracovať doma pri rodičoch na poľnohospodárstve. Možnosti na ďalšie štúdium nebolo, lebo školy boli až v Bardejove ( 20 km ) a v Prešove ( 60 km ) a  internáty neboli takže sa nemali kde ubytovať.  Škola v Porúbke bola zriadená až v roku 1936. Škola sa často premiestňovala a bola jedinou šíriteľkou kultúry a osvety na dedine. Často sa tu striedali aj učitelia. V ZŠ 1-4  v našej obci učil pán učiteľ Eduard Macko, neskôr jeho manželka pani učiteľka Magda Macková, potom pani učiteľka Mária Majerníková po jej odchode na ZŠ Marhaň sa tu vystriedalo mnoho učiteľov a to pani učiteľka Marcinčová,  pani učiteľka  Mihňaková a pán učiteľ Ján Mika a teraz tu  učí pani učiteľka Ľudmila Marková. Pri Škole je už približne  6 rokov zriadená škôlka Tu boli učiteľami : Križanská a teraz je tu  Žiaci po ukončení ZŠ v Porúbke odchádzajú do ZŠ v Marhani ( 5 km ) a tí šikovnejší na 8 - ročné gymnázium do Giraltoviec. Vedľa školy je zriadená aj knižnica.

Pracovná doba a pláca

Pracovná doba v lete bola od 7. 00 hod ráno do 19. 00 hod večer. Mužom sa v lete pri kosení  platilo denne 10 - 12 kčs,   žena pri kopaní zemiakov na veľkostatku v Marhani za celý deň zarobila 3 - 4 kčs. Pre nedostatok pracovných príležitostí a zárobkov odišlo do Kanady 12 občanov a do Ameriky 5 občanov., mnohí z nich sa nevrátili a mnohí pre to, lebo zahynuli pri tragickej nehode. Zárobkové podmienky  pre ženy veľmi neboli, ženy cez zimné obdobie mimo gazdinských prác, ako sú varenie, pranie, starostlivosť o deti a kŕmenie zvierat po večeroch priadli. Dnes veľa ľudí odchádza za prácou do Bardejova, Giraltoviec, mnohí pracujú na tunajšom  družstve AGRO a veľa ľudí je nezamestnaných.

Práca pri mašine

Významný rodák

Významný rodák

Významným obyvateľom obce Porúbky bol prof. MVDr. Tomáš Gdovin. Narodil sa 8. 4. 1921 a zomrel v roku 26. 4. 1969. V roku 1934 študoval na meštianskej škole, v štúdiu pokračoval ďalej až sa dostal na Veterinárnu VŠ do Brna, ktorú aj ukončil. Po zriadení veterinárnej VŠ v Košiciach,   tam  účinkoval ako profesor, neskôr ako docent. Bol prvým dekanom Veterinárnej fakulty v Košiciach. Vydal niekoľko odborných publikácií, ktoré sú ešte aj dnes stále aktuálne.

V  Porúbke 14. novembra  2001 bola usporiadaná slávnosť 80. výročia  jeho narodenia a bola tu odhalená pamätná tabuľa pod ktorú sa  teraz dávajú kvety na jeho pamiatku.



Základné informácie

Región
Horný Šariš

Samosprávny kraj
Prešovský

Mikroregión
Stredná Topľa

Okres
Bardejov

Počet obyvateľov 228

Prvá písomná zmienka
1427

Kontakt

Obecný úrad Porúbka

Porúbka 67
086 12 Kurima

Telefón:
+421 54 739 32 37

Mobil:
+421 903 897 350

E-mail:
obecporubka@gmail.com

Úradné hodiny

Pondelok
8:00 - 13:00

Utorok
8:00 - 13:00

Streda
8:00 - 13:00

Štvrtok
NESTRÁNKOVÝ DEŇ

Piatok
8:00 - 13:00

Obecný úrad je bez administratívnej pracovníčky a starosta je na polovičný úväzok.